,,Poznáte toho človeka pane?"
,,Viete ho s určitosťou identifikovať?" pýtali sa ma záchranári, no ja som ich nevnímal a plakal som klačúc pri Frankieho tele. Záchranári si asi uvedomili, že zo mňa nič nedostanú a, že už niesom dalej schopný pátrať ako dobrovoľník. Dali ma odviesť k najbližšej sanitke, no ja som sa bránil, chcel som ostať pri Frankiem.
,,Nechajte ma, pustite ma, ja tu chcem zostať." kričal som a trhal som sa im z rúk. No oni sa nevzdávali a začali ma ťahať. Strašne som plakal, ale aj cez slzy som si niečo všimol. Niečo čo zmenilo moju beznádej na málú nádej.
,,To nieje Frankiee." zakričal som a srdce mi poskočilo radosťou. Bol som rád, aj keď človek čo ležal kúsok odomňa a oktorom som si myslel, že je Frankie, bol mŕtvy, musel som sa radovať, ale na vonok som to nedával najavo.
,,To nie je Frankie, moja láska mala hnedé tenisky a táto osoba ich má modré." toto zistenie mi dodalo toľko energie aby som začal znovu pátrať po mojej láske.