Tak, máme tady konec, doufám, že se to vám všem líbilo alespoň tak, jako mě. Při čtení téhle povídky jsem někde snad ani nedýchala, jak napínavé to bylo:) Ještě jednou moc děkuju Janhe, která mi tento příběh poslala. Kdyby někdo z vás chtěl, tak mail je -Jannica-@seznam.cz, můžete mi zaslat nějaký svůj výtvor, ta výzva asi nikdy neskončí:)
Ještě bude k téhle povídce dodatek, který vám všem doporučuju přečíst.
____________________________________________
,,Niéééé, nerobte to, zastavte!" vletel som do izby a doktor čo sa práve dotkol nejakého spínača na prístrojoch sa lakol a nahnevane po mne pozrel.
,,Pán Way, toto nemôžete." povedal mi prísne.
,,Prepáčte, ale nemôžem to dovoliť, nedokážem to." moje prosebne hľadiace oči spadli z doktora na Frankieho. Zazdalo sa mi, že jemne pohol rukou. Nedokázal som z neho spustiť zrak.
,,Pán Way, stalo sa Vám niečo??" pýtal sa ma doktor.
,,Pán Way, vnímate ma?" a začal pred mojimi očami mávať rukou.
,,Pro-prosím?" keď som sa spamätal uvedomil som si, že som musel vyzerať ako keby som videl ducha. Oči som mal otvorené čo najviac to išlo a ústa takisto.
,,No, že či sa vám niečo stalo, či ste v poriadku."
,,Prepáčte, len sa mi zazdalo..... nie, nič som v poriadku. Len prosím odíďte, nechajte ma s Frankiem osamote." doktori len pokrčili ramenami a odišli. Podišiel som k Frankiemu a sadol si k nemu na kraj postele. Chytil som ho za ruku.