close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!

Nebezpečné Líbánky 9

16. listopadu 2009 v 13:58 | Janhe |  Nebezpečné Líbánky
,,Pán Iero, čo?!!" začal som mať nervy na všetkých doktorov. Nie a nie sa vykoktať z toho čo sa pacientovi stalo. Oni si myslia, že keď sa to budú snažiť povedať pomaly a súcitne tak tým ušetria bolesť blízkych. Pritom si málo uvedomujú, že práve takýmto oznamovaním spôsobia najbližším osobám ešte väčšie napätie a stres a tým aj väčšiu bolesť, ktoré už aj tak pocitujú pri čakaní počas viachodinovej operácie alebo pri čakaní na výsledky.
,,Bohužial, pán Iero upadol do kómy. Nech sme robili čo sme mohli nedalo sa zabrániť tomuto stavu. Krvácanie do mozgu prišlo príliš rýchlo a silno. Teraz ho prevezieme na izbu a napojíme ho na prístroje ktoré budú sledovať jeho telesné a psychické zmeny."


*** PO 2 ROKOCH ***

Za Frankiem som chodil každý deň a ak sa dalo bol som tam aj celé dni a noci.
2 roky, 2 neuveriteľné roky čakania na to, že sa môj snúbenec, moja jediná láska, môj celý život preberie.
Keď som jednoho dňa, hneď ráno ako som vstal, prišiel do nemocnice vošiel som do Frankieho izby a videl som ako sa nad ním skláňali doktori. Srdce mi poskočilo radosťou, ale keď som podišiel bližšie znova som ostal skleslí. Frankie bol stále rovnaký, stále ležal v rovnakej polohe, mal zavreté oči a bledú tvár. Okolo neho stále rovnako pípali prístroje ako na začiatku pred dvoma rokmi. Doktori sa na mňa pozreli a oznámili mi správu po ktorej sa mi chcelo zomrieť.
,,Pán Iero tu leží v kóme dva roky, teda už je minimálna pravdepodobnosť, že by sa prebral. Preto by sme Vás poprosili aby ste podpísal súhlas na odpojenie z prístrojov. Viete ležaním v umelom spánku takú dlhú dobu pacientovo telo čiastočne trpí a neradi by sme boli aby to bolo tak i nadalej."
,,Nie nesúhlasím." odpovedal som ostro a bez rozmýšlania.
,,Ako chcete pán Way, kedže pán Iero nemá rodičov ani súrodenca, pred operáciou podpísal dokument, že keby sa hocičo udialo s čím by sme nepočítali a nad čím by nemohol on sám rozhodovať tak máte splnomocnenie za neho rozhodovať vy osobne. Prosím, rozmýšlajte nad tým." otočili sa a odišli.
Nie toto nedokážem, nedokážem Frankieho zabiť. Veď- veď mali sme mať svadbu a spoločne si užívať života. Ako by som mohol jeho malé telíčko, jeho jemné vlásky a jeho veľké orieškovohnedé oči ktoré roznášali radosť len čo sa usmial alebo prehovoril, len čo sa na mňa pozrel, poslať preč, poslať mimo tohto sveta. Ale na druhú stranu nechcem aby trpel, chcem len aby sa mal lepšie. Vedel som čo treba urobiť a tak som sa postavil a išiel som za doktorom.
,,Pán doktor, u- u- udeľujem súhlas." teraz mi prestalo byť srdce.
,,Dobre pán Way, odpojíme ho o 18.00 večer a ak budete chcieť, môžme zariadiť aby ste mohol byť pri tom."
,,Nie, to by som nezvládol, dovidenia." podpísal som povolenie a odišiel som.
Naposledy som vošiel za Frankiem do izby. Pozeral som na neho asi pol hodiny, po tváry mi stekali slzy. Niekde som počul, že ľudia upadnutý do kómy vnímajú okolitý svet sluchom a vedia čo sa okolo nich deje len na to nedokážu zareagovať.
,,Prepáč." zašepkal som, vedel som, že ma bude počuť. Určite vedel a určite počul ako som mu každý deň počas dvoch rokov rozprával to čo sa dialo vonku a to čo sa dialo mne. Určite vnímal každý den tých dvoch rokov ako som sa o neho staral ako som zobral sestričke veci na umývanie jeho malého telíčka z ruky a umyl som ho sám. Nahol som sa k nemu a naposledy som ho pobozkal na jeho teplé pery.
Pohladil som ho po tvári a so slzamy v očiach som odišiel.
Po príchode do hotelovej izby ktorú som si už druhý rok platil som sa osprchoval a z baru som vytiahol flašu vodky. Potreboval som sa opiť. O necelých 20 minút bola už polovica flaše prázdna, lahol som si a plakal, stále som len plakal. Myslel som si, že alkohol môj smútok zaženie, ale mýlil som sa, on ho ešte zhoršil. Chcel som spať, ale nedalo sa mi stále som musel myslieť na neho, na Frankieho.
Vedel som čo musím urobiť. Vošiel som do kúpeľne, otvoril som zásuvku a v nej sa niečo zalesklo. Žiletku som zobral do ruky.
,,Frankie, láska, o chvílu sa stretneme a budeme naveky spolu tak ako sme si sľúbili." zakričal som do prázdneho bytu a žiletku som pevnejšie zovrel v ruke. Priložil som si ju k žilám na pravej ruke ,,Zbohom svet" a pritlačil som.
,,Niééééé." nejaký hlas na mňa zakričal, zlakol som sa a žiletka mi vypadla z ruky.
,,Frankie?" prudko som vstal a bežal som ku dverám. Nikto tam nebol. Prehladal som každú izbu bytu a usmieval som sa. Nevedel som ho nájsť. Určite je niekde schovaný a o chvílu na mňa vyskočí celí vysmiaty a štastný, že sa znovu vidíme. Zrazu som ho uvidel, stál tam pri okne a pozeral na mňa. Natiahol ku mne ruku.
,,FRANKIE." prudko som sa posadil a na čele som mal obrovské kropaje potu. Pozrel som na hodinky, bolo 17.45, zaspal som.
,,Ešte je čas" vystrašene som vykríkol a vybehol som z hotelovej izby a následne aj z hotela.
,,Musím to stihnúť." stále som si túto vetu opakoval. Naštartoval som auto a prudko som stupil na plyn. Jazdil som veľmi nebezpečne a rýchlo prehliadajúc všetky značky a semafori. Auto som odstavil tesne pred hlavným vchodom nemocnice nevšímajúc si vyčítavé a pohŕdavé pohľady ľudí a nadávky doktorov na toto konanie. Vybehol som z auta ktoré som ani nezamkol. Pozrel som na hodiny - 17.55
Pribehol som k výťahu a asi tisíckrát som zmačkol tlačidlo ktoré malo výťah privolať.
,,Ku*va." zanadával som, keď výťah nie a nie prísť na moje poschodie. V záchvate nervozity a stresu som bežal ku schodom. Vybehol som po nich na 3. poschodie kde ležal Frankie. Dvere jeho izby som otvoril v poslednej sekunde.
,,Niéééé, nerobte to, zastavte....."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Darek Darek | Web | 16. listopadu 2009 v 14:33 | Reagovat

Zajímalo by mě, jestli to stihne...

2 Chemical Writer Chemical Writer | Web | 17. listopadu 2009 v 11:35 | Reagovat

Kurva tohle mi nedělejte... mě trefí... mě nefalšovaně trefí!

3 Pansy.xo Pansy.xo | 29. listopadu 2009 v 16:07 | Reagovat

Ožralej rychle po městě? :D.. měl kliku že ho nechytli :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama